cineville.sk
váš sprievodca kvalitným filmom
váš sprievodca kvalitným filmom
Pôvodný názov: Viskningar och rop
Anglický názov: Cries and Whispers
Krajina pôvodu: Švédsko Rok výroby: 1972 Dĺžka: 91 min
Žáner: dráma,
Oficiálny text distribútora / Obsah filmu:
Neutešený, meditatívny obraz ľudskej samoty tvárou v tvár smrti. Dej filmu sa odohráva koncom 19. storočia. Dve zámožné sestry (Ingrid Thulinová a Liv Ullmannová) prichádzajú na rodinný majetok, aby so svojou smrteľne chorou setrou (Harriet Anderssonová) strávili posledné dni jej života. Zatiaľ čo obe ženy, poznamenané manželstvom a egoizmom, nie sú voči umierajúcej schopné vyvinúť citový vzťah, nesebecká služobná (Kari Sylwanová), ktorá ju ošetruje, dáva pozor na každú jej potrebu a poskytuje jej čistú, bezhraničnú lásku.
pozri trailer
diskusia ()
19:39 08.01.2011
Rada si pozriem aj filmy, v ktorých sa takmer nič nedeje a zdá sa, že čas v nich plynie neznesiteľne pomaly, a napriek tomu alebo práve vďaka takému rytmu zobrazovania môžu vo väčšej šírke a hĺbke vyniknúť charaktery jednotlivých postáv. A nielen to. Je také nepríjemné ticho poskytujúce čas a priestor pre konfrontáciu s hraničnými situáciami žitia umožňujúce plne obnažiť otázky týkajúce sa tajomstva ľudskej existencie.
Je pre mňa obohacujúcim zážitkom, že Bergman vo svojom filme pretvoril túto príležitosť do podoby vynikajúceho filmu.
Je také nevšedné ticho, v ktorom aj šepoty, či šumenie ľudskej krehkosti a zraniteľnosti, strachu z opustenosti, z choroby, smrti a neodvratného zániku toho, čo nám je blízke a dôverne známe, čo je súčasťou nášho seba hodnotenia a identity, znejú skôr ako naliehavé volania, či dokonca až neznesiteľné výkriky schopné načúvajúceho človeka zasiahnuť bodavou ranou hlboko do srdca a rozochvieť ho ako strunu na husliach, ktorej zvuk rezonuje v celom tele.
Je taká ľudskosť, ktorá vytvára priam neprekonateľnú, ľadovú bariéru odcudzenia v medziľudských vzťahoch.
Je taký pud sebazáchovy a strach zo stretnutia sa so smrteľnou podstatou seba i blízkych ako s rýchlo sa šíriacou zhubnou nákazou, ktorý podnecuje k úniku zo života.
Je taký život, v ktorom výkriky plné utrpenia i volanie z hĺbky vlastnej duše zostávajú nepočuté a nezrozumiteľné ako cudzí, nič nehovoriaci šum.
Je také prázdno v duši, ktoré dusí a ochromuje valcujúc ťarchou svojej hmotnosti.
Je tu smrť, ktorá nás môže učiť plnšie žiť.
Je taká láska, ktorá sa daruje a zotrváva prítomná sálajúc teplo blízkosti i vtedy, keď život milovaného človeka vyhasína.
+1
19:39 08.01.2011
Rada si pozriem aj filmy, v ktorých sa takmer nič nedeje a zdá sa, že čas v nich plynie neznesiteľne pomaly, a napriek tomu alebo práve vďaka takému rytmu zobrazovania môžu vo väčšej šírke a hĺbke vyniknúť charaktery jednotlivých postáv. A nielen to. Je také nepríjemné ticho poskytujúce čas a priestor pre konfrontáciu s hraničnými situáciami žitia umožňujúce plne obnažiť otázky týkajúce sa tajomstva ľudskej existencie.
Je pre mňa obohacujúcim zážitkom, že Bergman vo svojom filme pretvoril túto príležitosť do podoby vynikajúceho filmu.
Je také nevšedné ticho, v ktorom aj šepoty, či šumenie ľudskej krehkosti a zraniteľnosti, strachu z opustenosti, z choroby, smrti a neodvratného zániku toho, čo nám je blízke a dôverne známe, čo je súčasťou nášho seba hodnotenia a identity, znejú skôr ako naliehavé volania, či dokonca až neznesiteľné výkriky schopné načúvajúceho človeka zasiahnuť bodavou ranou hlboko do srdca a rozochvieť ho ako strunu na husliach, ktorej zvuk rezonuje v celom tele.
Je taká ľudskosť, ktorá vytvára priam neprekonateľnú, ľadovú bariéru odcudzenia v medziľudských vzťahoch.
Je taký pud sebazáchovy a strach zo stretnutia sa so smrteľnou podstatou seba i blízkych ako s rýchlo sa šíriacou zhubnou nákazou, ktorý podnecuje k úniku zo života.
Je taký život, v ktorom výkriky plné utrpenia i volanie z hĺbky vlastnej duše zostávajú nepočuté a nezrozumiteľné ako cudzí, nič nehovoriaci šum.
Je také prázdno v duši, ktoré dusí a ochromuje valcujúc ťarchou svojej hmotnosti.
Je tu smrť, ktorá nás môže učiť plnšie žiť.
Je taká láska, ktorá sa daruje a zotrváva prítomná sálajúc teplo blízkosti i vtedy, keď život milovaného človeka vyhasína.
+1
(Hodnotiť môžete až po prihlásení)
Harriet Andersson, Kari Sylwan, Ingrid Thulin, Liv Ullmann, Inga Gill, Erland Josephson, Henning Moritzen
19:39 08.01.2011
lavamonte
Rada si pozriem aj filmy, v ktorých sa takmer nič nedeje a zdá sa, že čas v nich plynie neznesiteľne pomaly, a napriek tomu alebo práve vďaka takému rytmu zobrazovania môžu vo väčšej šírke a hĺbke vyniknúť charaktery jednotlivých postáv. A nielen to. Je také nepríjemné ticho poskytujúce čas a priestor pre konfrontáciu s hraničnými situáciami žitia umožňujúce plne obnažiť otázky týkajúce sa tajomstva ľudskej existencie.
Je pre mňa obohacujúcim zážitkom, že Bergman vo svojom filme pretvoril túto príležitosť do podoby vynikajúceho filmu.
Je také nevšedné ticho, v ktorom aj šepoty, či šumenie ľudskej krehkosti a zraniteľnosti, strachu z opustenosti, z choroby, smrti a neodvratného zániku toho, čo nám je blízke a dôverne známe, čo je súčasťou nášho seba hodnotenia a identity, znejú skôr ako naliehavé volania, či dokonca až neznesiteľné výkriky schopné načúvajúceho človeka zasiahnuť bodavou ranou hlboko do srdca a rozochvieť ho ako strunu na husliach, ktorej zvuk rezonuje v celom tele.
Je taká ľudskosť, ktorá vytvára priam neprekonateľnú, ľadovú bariéru odcudzenia v medziľudských vzťahoch.
Je taký pud sebazáchovy a strach zo stretnutia sa so smrteľnou podstatou seba i blízkych ako s rýchlo sa šíriacou zhubnou nákazou, ktorý podnecuje k úniku zo života.
Je taký život, v ktorom výkriky plné utrpenia i volanie z hĺbky vlastnej duše zostávajú nepočuté a nezrozumiteľné ako cudzí, nič nehovoriaci šum.
Je také prázdno v duši, ktoré dusí a ochromuje valcujúc ťarchou svojej hmotnosti.
Je tu smrť, ktorá nás môže učiť plnšie žiť.
Je taká láska, ktorá sa daruje a zotrváva prítomná sálajúc teplo blízkosti i vtedy, keď život milovaného človeka vyhasína.